Zvyšovanie cien energií, ale aj rastúce poplatky za odpady nútia samosprávy meniť pohľad na doterajšie fungovanie odpadového hospodárstva. Pred tým, ako sa však pustia do akýchkoľvek zmien, by mali s pomocou odborníkov zistiť, čo ich obyvatelia vyhadzujú do zmesového komunálneho odpadu. Dostanú tak prehľad, aký druh odpadu by dokázali vďaka dobre nastavenej infraštruktúre a komunikačnej stratégii ešte vytriediť. Vedeli by tak ušetriť nielen obecné peniaze, ale odmeniť tých ľudí, ktorí sa do triedenia zapoja. Vedia o tom napríklad v Galante, kde analýzu odpadu urobili pred zrakmi obyvateľov priamo na námestí.
Analýza poskytne presné informácie
Mestá a obce často nevedia, aké kroky majú urobiť pre to, aby v odpadovom hospodárstve dosiahli lepšie výsledky, vyprodukovali menej zmesového odpadu alebo aby dosiahli lepšiu mieru triedenia. Analýza odpadu im dá odpoveď na to, čo ich trápi a čo vedia vďaka odbornej pomoci vyriešiť.
„V spolupráci so slovenskými mestami a obcami sme realizovali už množstvo fyzických analýz odpadov. Scenár je často rovnaký – samospráva verí, že občania triedia dobre a nevie nájsť to, čo ju v dosiahnutí lepších výsledkov brzdí. Preto sa rozhodne pre podrobnú analýzu, aby si svoje domnienky potvrdila alebo vyvrátila,“ hovorí Martina Gaislová z portálu menejodpadu.sk.
Rovnako postupovali vlani v lete aj v Galante, kde na námestí pred mestským úradom vysypali nádoby na zmesový komunálny odpad. Odborníci na odpadové hospodárstvo spolu s dobrovoľníkmi náhodne vybrali čierne kontajnery spred rodinných domov a zo stojísk v blízkosti bytoviek. Odpad, ktorý mal pôvodne skončiť na skládke, ručne vytriedili. Výsledky boli prekvapivé.
„Našli sme v ňom napríklad plechovky, či plastové fľaše, kuchynský odpad alebo aj zelený biologicky rozložiteľný odpad. Takýto odpad by mal byť pritom vytriedený a patrí do jednej z farebných nádob, ktoré sa nachádzajú na stojiskách alebo ktoré majú obyvatelia rodinných domov,“ povedala po analýze odpadu Daniela Amrichová, vedúca oddelenia komunálnych služieb mesta Galanta. Množstvo odpadu, ktorý by mal nakoniec skončiť na skládke, sa tak zmenšil o dve tretiny. Alebo ešte lepšie o 82,21 %.
Najviac vyhadzujeme potraviny
Zástupcovia miest a obcí, ale aj odborníci, ostanú po fyzickej analýze prekvapení, čo všetko dokážeme do zmesového odpadu vyhodiť. Je možné v ňom nájsť plasty, papier alebo sklo, pre ktoré sú určené špeciálne farebné nádoby. Alebo majitelia rodinných domov doň vyhadzujú zelený bioodpad, hoci majú na záhrade kompostéry. „Najväčšou položkouvo väčšine fyzických analýz je však kuchynský odpad, pričom nejde len o zvyšky z varenia. Nachádzame aj neotvorené potraviny, ktoré ľudia nestihli spracovať alebo ich vyhodili, aj keď by sa ešte dali bez problémov skonzumovať,“ vysvetľuje Martina Gaislová.
Povinnosť triediť kuchynský odpad majú slovenské samosprávy už dva roky, Bratislava a Košice od začiatku tohto roka. Skúsenosti odborníkov dokazujú, že mnohé mestá a obce zaviedli zber len formálne, nemajú dobre vybudovanú infraštruktúru alebo nemajú správne nastavenú frekvenciu vývozu odpadu. Výsledkom je, že ľudia triedia málo, ak vôbec. Výsledky analýzy tak nemusia byť pre vedenia samospráv potešujúce, hoci mali pozitívne očakávania.
Prínosom však je, ak na vlastné oči vidia, aký odpad posielajú na skládky, hoci by nemuseli. Nič však nie je stratené. Po konzultácii s odborníkmi môžu mať k dispozícii návrh opatrení, ktoré pomôžu zlepšiť mieru triedenia či znížiť množstvo zmesového odpadu. Najvhodnejší čas na analýzu odpadu je pritom na jar alebo na jeseň. V lete môže byť rozbor kvôli vysokým teplotám nepríjemný a v zime nebýva vzorka najmä z rodinných domov zodpovedajúca bežnému správaniu počas roka.
„Do analýzy odporúčame zapojiť lokálnych dobrovoľníkov, pozvať školy a využiť túto udalosť na vzdelávanie a osvetu. Po odborne vykonanej analýze môžu jej výsledky ukázať svojim občanom a pripraviť ich na potrebnú zmenu. A na konci ušetrí vďaka lepšiemu triedeniu samospráva, aj občania.,“ uzatvára Martina Gaislová.
